JEDNODŇOVÁ ZDRAVOTNÁ STAROSTLIVOSŤ ZAHŔŇA

• Endoskopickú adenoidektómiu – indikácie adenoidektómie vyplývajú z uvedených príznakov: mechanická prekážka v nosohltane a ňou podmienené ťažkosti, recidivujúce tubotympanické katary, sekretorická otitída, hnisavé akútne a chronické otitídy, prevodová nedoslýchavosť, pri hyperplázii podnebných tonzíl u malých detí, opakované zápaly a iné choroby respiračného traktu (rinitídy, sinusitídy, laryngitídy a bronchitídy). Odstránenie nosohltanových mandlí sa vykonáva pod endoskopickou kontrolou v celkovej anestézii. V prípade priaznivého pooperačného zdravotného stavu sú pacienti dehospitalizovaní v deň chirurgického výkonu.
• Frenuloplastiku – jedná sa o uvoľnenie podjazykovej uzdičky, ktorá môže v určitých prípadoch obmedzovať pohyblivosť jazyka, spomaľovať rozvoj reči a zhoršovať výslovnosť určitých hlások. V extrémnych prípadoch sa spája s problematickým prehĺtaním. Zákrok robíme v krátkej inhalačnej anestézii. Predoperačne je potrebné vyšetrenie klinickým logopédom.
• Otomikroskopiu, myringotómiu so zavedením ventilačných trubičiek – akútny stredoušný zápal v niektorých prípadoch prechádza do chronickej sekretorickej otitídy. Ide o nezápalovú chorobu, ktorá sa prejavuje poruchou sluchu tzv. prevodového typu. Porucha sluchu je podmienená prítomnosťou tekutiny v stredouší. Môže ísť o riedku tekutinu alebo o hustejšiu, tzv. glejové ucho. Úlohou chirurgickej liečby je túto tekutinu odstrániť. Vykonáva sa myringotómia, drenážna procedúra, pri ktorej je narezaná blanka bubienka, čo umožňuje vytekanie tekutiny zo stredného ucha a jej drénovanie cez vonkajší zvukovod smerom von. V závislosti od veľkosti rezu sa blanka bubienka vracia k normálu za niekoľko dní. Myringotómia so zavedením ventilačných trubičiek sa používa na predĺženie časového intervalu, počas ktorého je stredné ucho otvorené a tým aj drénované. Umožňuje zároveň aj aplikáciu liekov do stredoušia, ventiláciu a pôsobí v prevencii vzniku opakovaného stredoušného zápalu.
• Tonzilotómiu – odstraňuje sa nadbytočná časť podnebných mandlí pri zúžení hltanovej bránky (napr. pri ťažkostiach s dýchaním a prehĺtaním).
• Tonzilektómiu – chronický zápal podnebných mandlí sa vyvíja po opakovaných angínach. V dôsledku fibróznej premeny lymfoepitelového tkaniva a jazvenia sa tvoria krypty, v ktorých sa môžu hromadiť zvyšky potravy a hnisavý exsudát. Vytvárajú sa mikroabscesy s foetorom, podnebná mandľa sa fixuje k okoliu a stáva sa tuhá. Objavuje sa pocit „škriabania“ v hltane, mierne ťažkosti pri prehĺtaní, zápach z úst, celková únava, subfebrility a bolesť hlavy. Indikácie na tonzilektómiu sú: recidivujúce angíny (3- až 4-krát do roka, alebo 2-krát ročne posledných 5-7 rokov), paratonzilárny absces alebo iná prekonaná komplikácia angíny, dôvodné podozrenie na fokálnu infekciu pri chronickej tonzilitíde, nádor tonzily, krvácanie z mandle, špecifický zápal mandlí. Tonzilektómia sa vykonáva prednostne v celkovej anestézii, ak je pooperačný priebeh bez komplikácií, sú pacienti dehospitalizovaní deň po chirurgickom výkone.
• Uvulopalatofaryngoplastiku – je chirurgický výkon, riešiaci problém chrápania. Pozostáva z odstránenia podnebných mandlí (ak sú prítomné), spolu s vyrezaním čapíka a prúžku tkaniva dolného okraja mäkkého podnebia, s následnou plastickou rekonštrukciou. Princípom operácie je rozšíriť priestor v oblasti mäkkého podnebia, podnebných mandlí a podnebných oblúkov. Používajú sa aj rôzne modifikácie ako je PPP (palatofaryngoplastika) ako aj UPPGP (uvulopalatofaryngoglossoplastika).
• Septoplastiku – je chirurgický výkon, ktorý je indikovaný, ak má pacient jednostranne značne zníženú schopnosť dýchania cez nos, ktorá nie je spôsobená rastom nosových polypov, prípadne iným nálezom v nosovej dutine, blokujúcim prietok vzduchu. Cieľom výkonu je zlepšiť sťažené dýchanie cez postihnutú stranu nosovej dutiny. Vykonáva sa v celkovej anestézii, prístupom cez nosové dierky (v niektorých prípadoch aj endoskopicky). Pacienti sú dehospitalizovaní deň po výkone, ak je pooperačný priebeh priaznivý.
• Funkčnú endonazálnu chirurgiu nosa a PND (FESS) – je chirurgická metóda využívajúca endonazálny prístup k patologicky zmeneným štruktúram v nosovej dutine a v prinosových dutinách pri použití endoskopickej techniky. Metóda FESS zahŕňa celý systém chirurgických výkonov, počnúc malými resekciami v kľúčovej oblasti stredného nosového priechodu až po kompletnú sfenoetmoidektómiu v prípade chronickej difúznej hyperplastickej pansinusitídy. Indikácie FESS sú napr. chronické zápaly nosa a prinosových dutín a ich komplikácie (chronická rinosinusitída s polypmi, antrochoánové polypy, retenčné cysty PND, mukokély PND, synechie v nosovej dutine atď.), malé korekcie deformít nosovej priehradky a benígne tumory.

HISTÓRIA ORL KLINIKY