Tehotenstvo a obdobie po pôrode patria k najintenzívnejším etapám v živote ženy. Okrem fyzických zmien prinášajú pod vplyvom hormonálnych výkyvov aj výrazné psychické zmeny. Na Gynekologicko-pôrodníckej klinike vo Fakultnej nemocnici s poliklinikou Nové Zámky preto od júla pribudla psychologička, ktorá poskytuje odbornú podporu ženám v náročných situáciách.

 

Prečo psychológ na gynekológii?

Mnohé ženy potrebujú počas tehotenstva viac ako len oporu rodiny a blízkych. „Zvlášť náročné zo psychologického hľadiska môžu byť situácie spojené s perinatálnymi stratami, ako sú spontánne potraty alebo komplikácie počas pôrodu. Tieto udalosti môžu viesť k hlbokému psychickému zraneniu, ktoré si často vyžaduje citlivý terapeutický prístup.“ vysvetľuje primár MUDr. Oleksandr Grygoryk. Práve s náročným prežívaním hroziacich či úplných spontánnych potratov sa na oddelení stretávajú najčastejšie.

S pribúdajúcimi prvorodičkami vyššieho veku pribúdajú aj problémy s počatím a udržaním tehotenstva ako aj rôzne vývojové chyby plodu, ktoré pacientky často nedokážu samé emočne spracovať. Psychickú pomoc potrebujú aj rodičia predčasne narodených nezrelých bábätiek, ktoré sú v starostlivosti Neonatologickej kliniky. „Predčasne narodené deti sú často umiestnené do inkubátora, kde dostávajú špecializovanú neonatologickú starostlivosť. Je prirodzené, že rodičia v tomto období prežívajú zvýšenú mieru stresu a obávajú sa o zdravotný stav svojho dieťaťa. Prítomnosť psychológa na oddelení významne prispieva k zlepšeniu celkovej atmosféry pracoviska. Odráža sa to nielen na medziľudských vzťahoch v tíme, ale najmä na psychickej pohode pacientok a ich rodín.“ dodáva MUDr. Grygoryk.

 S čím môže psychologička pomôcť?

Psychologička je k dispozícii nielen ženám, ktoré prechádzajú stratou bábätka alebo majú diagnostikované komplikácie. Podporu môže poskytnúť aj prvorodičkám, ktoré cítia obavy, ženám s rizikovým tehotenstvom či pacientkam prežívajúcim stres v osobnom živote. „Rodinné problémy, partnerské konflikty, pracovná záťaž či existenčné neistoty- tieto stresory môžu negatívne ovplyvniť priebeh tehotenstva a prispieť ku vzniku komplikácií. Jednou z častých príčin hroziaceho predčasného pôrodu je práve chronický stres. Preto je dôležité, aby bola tehotnej žene dostupná adekvátna psychologická podpora a aby sa jej zdravotná starostlivosť zameriavala aj na psychosociálnu rovnováhu.“ Primár MUDr. Oleksandr Grygoryk vysvetľuje, že pomoc psychológa často potrebujú aj partneri a rodinní príslušníci rodičiek.

Ako funguje spolupráca s lekármi?

Psychologička je súčasťou multidisciplinárneho tímu- zúčastňuje sa na poradách, kde sa preberajú aktuálne stavy pacientiek, konzultuje ich s lekármi aj sestrami. Ak hospitalizujú pacientku, ktorej stav si to vyžaduje- je privolaná okamžite. Dôležitý je však názor pacientky a to či chce pomoc dobrovoľne prijať. „Každý lekár by mal do určitej miery ovládať základy psychologickej komunikácie a byť schopný empaticky reagovať na psychický stav pacientky. Napriek tomu je neporovnateľne efektívnejšie, keď sa o psychologickú stránku stará vyškolený odborník – psychológ. Ten disponuje aj metodickými postupmi, ktoré umožňujú cielene pomáhať v krízových a emočne náročných situáciách. Prítomnosť psychológa je kľúčová a zvyšuje kvalitu starostlivosti, preto by mal byť samozrejmosťou na každom podobnom oddelení. Spoluprácu vítajú aj lekári– umožňuje nám pristupovať k pacientkam komplexnejšie.“ uzatvára primár Gynekologicko-pôrodníckej kliniky MUDr. Grygoryk.

Psychologickou posilou na oddelení je Mgr. Katarína Gajdošíková. Po ukončení štúdia na Univerzite Komenského začala praxovať na Psychiatrickom oddelení Novozámockej nemocnice. Neskôr poskytovala pomoc v špecializovanom Centre pre deti a rodiny. Popri rodičovskej dovolenke spolupracovala v školstve a v súkromnej poradenskej sfére. Už počas jej krátkeho pôsobenia na oddelené sa objavili prvé spätné väzby. Pacientky oceňujú najmä možnosť otvorene hovoriť o svojich obavách, individuálny prístup a dostupnosť psychologickej podpory priamo na oddelení.

S akými pocitmi nastupujete do tejto novej úlohy na gynekologickom oddelení?

Nastupovala som s rešpektom, zvedavosťou a aj zdravou mierou pokory. Práca psychológa v nemocničnom prostredí, a najmä na oddelení gynekológie, pôrodníctva a neonatológie, si vyžaduje veľkú citlivosť. Prichádzam s vedomím, že ide o veľmi intímne a citovo náročné obdobia v živote žien a rodín – a práve preto vnímam túto úlohu ako zmysluplnú a dôležitú.

Aké najčastejšie psychické stavy a reakcie ženy v tejto fáze života prežívajú?

Na oddeleniach Gynekologicko-pôrodníckej kliniky a Neonatologickej kliniky prichádzam do kontaktu so ženami v rôznych životných situáciách – od tehotenstva a prípravy na pôrod, cez obdobie po pôrode, až po ženy, ktoré riešia gynekologické ochorenia, zákroky alebo straty. Každá žena je jedinečný prípad, s vlastným príbehom, emóciami a reakciami.

Psychické prežívanie môže byť veľmi rôznorodé – od radosti a úľavy až po smútok, úzkosť, strach, pocity bezmocnosti či viny. Niektoré ženy čelia náročným diagnózam, iné sa vyrovnávajú s neplánovaným tehotenstvom, stratou bábätka alebo s neplodnosťou. Často ide o intímne a citovo exponované situácie, ktoré si vyžadujú veľkú dávku empatie a odborného porozumenia.

V čom je špecifická psychológia tehotnej ženy, rodičky, matky po pôrode?

Psychológia ženy v období tehotenstva a po pôrode je jedinečná. Ide o intenzívnu fázu zmeny identity, kedy sa žena stáva matkou a často prehodnocuje svoj vzťah k sebe, k partnerovi aj k svetu okolo seba. Zároveň však nemožno zabúdať, že nie všetky ženy na oddelení prichádzajú s očakávaním dieťaťa – mnohé čelia gynekologickým problémom, ktorých psychické dopady bývajú rovnako hlboké.

Všetky tieto situácie majú spoločné to, že zasahujú veľmi osobnú sféru – ženskosť, materstvo, intímne zdravie,  a často so sebou nesú množstvo otázok, neistôt, alebo aj bolestí, ktoré nemožno vidieť navonok. Psychologická podpora preto nie je len „pridanou hodnotou“, ale kľúčovou súčasťou komplexnej starostlivosti. Dôležité je vytvárať priestor, kde sa ženy môžu cítiť bezpečne, prijaté a kde môžu zdieľať aj to, čo sa im ťažko vyjadruje pred inými.

Ako konkrétne bude vyzerať vaša podpora pre rodičov, ktorým sa narodí choré dieťa?

V takejto situácii je najdôležitejšie byť pre rodičov prítomná v zmysle skutočne načúvať, nevytvárať tlak na „správne“ reakcie, ale ponúknuť bezpečný priestor, kde môžu hovoriť o svojom zármutku, strachu, hneve alebo bezradnosti. Každý pár reaguje inak – niekto potrebuje veľa hovoriť, iný zas len byť v tichu a cítiť, že v tom nie je sám.

Moja podpora spočíva v sprevádzaní rodičov v prvých, často veľmi chaotických momentoch, v pomenovaní toho, čo sa deje, a v prepájaní ich so zdravotníckym tímom, aby rozumeli situácii a vedeli, aké sú ďalšie kroky. Dôležitou súčasťou je aj sledovanie ich psychického stavu v nasledujúcich dňoch, kríza sa totiž niekedy naplno prejaví až neskôr.

 Čo sú prvé kroky v takejto krízovej situácii?

Úplne prvým krokom je byť k dispozícii. Ak je to možné, som pri rodičoch už v čase, keď sa dozvedajú informáciu o zdravotnom stave dieťaťa. Pomáham im spracovať prvotný šok, pomenovať ich pocity a orientovať sa v situácii, ktorá je pre nich úplne nová a často veľmi bolestivá.

Zároveň rešpektujem tempo rodičov – niekedy je na začiatku dôležité len byť nablízku a vytvoriť kontakt. V ďalších krokoch spolu hľadáme spôsob, ako túto novú realitu uniesť, ako si dovoliť prežívať všetky emócie bez viny a ako v tom celom nachádzať malé body opory. Veľmi úzko spolupracujem s tímom lekárov a sestier, aby bola podpora rodičov koordinovaná, citlivá a ľudská.

Môže psychologická pomoc v tejto fáze ovplyvniť aj vzťah matky k dieťaťu či zvládanie materstva neskôr?

Áno, psychologická pomoc v ranom období – či už počas tehotenstva, po pôrode alebo pri krízovej situácii – môže mať zásadný vplyv na vzťah matky k dieťaťu aj na jej ďalšie fungovanie v roli matky. Ak žena dostane priestor bezpečne prejsť náročnými emóciami, spracovať prípadnú traumu alebo obavy, výrazne to znižuje riziko dlhodobých psychických ťažkostí, ako je napríklad popôrodná depresia, úzkosti alebo pocity zlyhania.

Zároveň to pozitívne ovplyvňuje vytváranie vzťahovej väzby medzi matkou a dieťaťom. Matka, ktorá sa cíti vypočutá, pochopená a nesúdená, má väčšiu kapacitu vnímať potreby bábätka a byť emočne prítomná. Psychologická podpora včas pomáha aj predchádzať vzniku napätia v partnerstve alebo pocitu izolácie, ktoré sú v tomto období časté.

V konečnom dôsledku nejde len o pomoc v danej chvíli, ale o prevenciu dlhodobého psychického preťaženia a o posilnenie rodičovských kompetencií, vzťahov a duševného zdravia ženy – čo má pozitívny vplyv na celú rodinu.

Ako bude prebiehať kontakt – bude vás môcť rodička osloviť sama, alebo ju k vám „pošle“ lekár?

Obe možnosti sú možné a vítané. Psychologická podpora na oddelení je určená všetkým ženám, ktoré ju vnímajú ako potrebnú, preto ma môže počas mojej prítomnosti na oddelení rodička osloviť aj sama alebo prostredníctvom personálu .

Zároveň však spolupracujem aj s lekármi, sestrami a pôrodnými asistentkami, ktorí sú často tí prví, čo si všimnú, že žena potrebuje psychickú oporu. V takom prípade mi situáciu sprostredkujú a ja následne s citom nadviažem kontakt. Vždy rešpektujem pripravenosť ženy rozprávať sa – niekedy stačí len ponúknuť možnosť, inokedy vznikne kontakt prirodzene počas hospitalizácie.

Mojím cieľom je, aby psychologická starostlivosť bola dostupná, nenásilná a prirodzenou súčasťou liečby – nie ako „posledná možnosť“, ale ako bežná podpora v náročnej životnej situácii.

Čo by ste odkázali ženám, ktoré sa hanbia alebo boja vyhľadať psychologickú pomoc?

Chcela by som ich uistiť, že požiadať o pomoc nie je prejav slabosti – práve naopak, je to prejav odvahy a starostlivosti o seba. Byť v kontakte so svojimi emóciami, priznať si, že je pre mňa niečo náročné a dať si priestor pre rozhovor, je úplne prirodzené a zdravé.

Psychologická pomoc nie je len pre niekoho, koho postihla kríza – je tu pre každú ženu, ktorá cíti, že by jej pomohlo mať po boku niekoho, kto načúva bez súdenia.

Rozumiem, ak sa cítite neisté alebo máte obavy požiadať o pomoc. Neexistuje však „malý“ alebo „nepodstatný“ problém – ak vás niečo trápi, máte právo o tom hovoriť. Na to, čo prežívate, nemusíte byť samy. Som tu, aby som vás vypočula a podporila nech už prídete s čímkoľvek.

Autor: Lucia Hamran Kollárová, PR manažér nemocnice

 

Ranné správy RTVS