MUDr. Viktória Tapolcsányiová z Dermatovenerologickej kliniky FNsP Nové Zámky odpovedala na otázky o tom, ako a prečo vznikajú vyrážky, čo signalizujú, kedy je namieste odborné vyšetrenie a ako sa o pokožku správne starať.

Laici bežne hovoria o vyrážkach, keď sa vytvoria pupienky na koži. Čo je to vlastne vyrážka z pohľadu dermatológa?

Z pohľadu dermatológa je „vyrážka“ termín, ktorý označuje akúkoľvek zmenu vzhľadu kože, ktorá môže zahŕňať rôzne typy lézií, ako sú pľuzgiere, škvrny, olupovanie, alebo začervenanie. V každodennej praxi pozorujeme, že pacienti často požívajú tento pojem, avšak pre široké spektrum kožných diagnóz je veľmi dôležité pacienta dôkladne vyšetriť, aby sme zistili čo sa za ním skutočne skrýva.

Môže mať rôzne podoby? Dajú sa charakterizovať? V čom je rozdiel?

Áno, vyrážky môžu mať naozaj rôzne podoby a dajú sa charakterizovať podľa toho, ako vyzerajú. Dermatológovia musia presne charakterizovať typ vyrážky, čo dokáže pomôcť pri diagnostike kožného ochorenia. Kožné vyrážky môžeme rozdeliť na škvrny (makuly), ktoré sú zvyčajne ploché, zafarbené oblasti na pokožke, ktoré nie sú nad úrovňou zvyškovej pokožky. Môžu byť červené, hnedé alebo aj inej farby. Napríklad pri alergických reakciách môže byť koža červená. Pupienky (papuly) sú malé vyvýšeniny na koži, ktoré môžu byť tvrdé a červené. Pozorujeme ich pri mnohých kožných diagnózach. Pľuzgiere (vezikuly alebo buly) sú naplnené tekutinou. Môžu byť malé, ako pri oparoch, alebo väčšie, ako pri popáleninách alebo bulóznych dermatózach. Pustuly sú podobné pupienkom, ale sú naplnené hnisom. Často sa vyskytujú napríklad pri bakteriálnych infekciách kože. Škrabance alebo rany (erózie) sú miesta, kde je celistvosť kože poškodená, zvyčajne následkom poškriabania alebo zápalu. Okrem toho môžeme pozorovať aj zhrubnutia (lupus, keratóza), kedy sa môže koža zahustiť, čo vedie k vzniku tvrdých plôch, ktoré sú hrubšie a drsnejšie na dotyk. Rozdiely sú teda hlavne v tom, ako vyrážka vyzerá a samozrejme tiež v tom, akými subjektívnymi pocitmi je sprevádzaná.

Od čoho závisí to, v akej podobe sa mi vyrážka na tele spraví? (ak sa to dá povedať)

Typ vyrážky závisí hlavne od príčiny, ktorou môže byť infekcia, alergia alebo zápal. Závisí od hĺbky postihnutia kože, reakcie imunitného systému a miesta, kde sa objaví. Povrchové problémy môžu spôsobiť škvrny alebo pupienky, zatiaľ čo hlbšie infekcie alebo zápaly vedú k pľuzgierom alebo pustulám. Miesto na tele, kde sa vyrážka objaví, tiež ovplyvňuje jej vzhľad. Rovnaké kožné ochorenia sa inak môžu prezentovať na slizniciach ako na koži.

Často sa hovorí o akné – je to synonymum vyrážok?

Akné a vyrážky nie sú úplne synonymá. Akné je konkrétny typ vyrážky, ktorý vzniká keď sa mazové žľazy upchajú a zapália, čo vedie k pupienkom, čiernym bodkám alebo hnisavým pľuzgierikom. Vyrážky sú širší pojem, ktorý zahŕňa rôzne typy kožných zmien, vrátane akné, ale aj iné formy ako napríklad ekzémy, alebo alergické reakcie. Takže akné je jedným z mnohých druhov vyrážok.

Aký je vlastne mechanizmus tvorby vyrážok – prečo vzniká? Bráni sa tým telo proti niečomu?

Jednoznačne áno! Koža je úprimná, netají ani vnútorné problémy v organizme a preto sa častokrát pri rôznych nielen kožných ochoreniach ukáže práve obranná reakcia organizmu vo forme kožnej vyrážky. Pri infekciách, či už vírusových, bakteriálnych alebo mykotických, sa organizmus snaží zbaviť škodlivých mikroorganizmov. Pri alergických reakciách , napríklad na jedlo alebo lieky, telo uvoľňuje histamín, ktorý spôsobuje zápal a vznik vyrážok, ako je urtikária. Zápaly v tele, ako pri autoimunitných ochoreniach, taktiež môžu viesť k vyrážkam, keď imunitný systém napadne vlastné tkanivá. Koža tiež môže reagovať na dráždivé látky, ako sú chemikálie. Môžeme teda povedať, že vyrážky signalizujú, že sa telo snaží zvládnuť nejaký problém, či už infekciu, alergiu alebo iný druh podráždenia.

Stáva sa, že človek sa ráno zobudí, a na tvári má vyrážku – doslova hrču, ktorá sa objavila cez noc. Je to naozaj tak, že z večera do rána sa proste vyrážka vytvorí? Alebo to trvá a prvé štádiá si ani neuvedomujeme?

Je to skôr tak, že vyrážka sa neobjaví úplne cez noc, ale jej vývoj môže byť rýchly a človek si ho nemusí všimnúť hneď. Napríklad pri akné sa môže upchatie pórov a zápal začať rozvíjať už niekoľko dní predtým, než sa objaví viditeľná hrčka. Tieto zápaly môžu však byť latentné a až počas noci, keď sa koža regeneruje alebo dochádza k zvýšenej tvorbe mazu, sa vyrážka stane výraznejšou.

Je náchylnosť k vyrážkam pri všetkých typoch pleti rovnaká? Prípadne kde viac kde menej a prečo?

Tak ako ani my nie sme rovnakí, aj náchylnosť  našej pleti k vyrážkam sa líši. Mastná pleť je náchylnejšia na akné, pretože produkuje viac mazu, ktorý môže upchávať póry a vytvárať prostredie pre baktérie. Naopak, suchá pleť býva menej náchylná na akné, ale môže trpieť na podráždenia alebo suché vyrážky, ak je veľmi suchá a praská. Citlivá pleť je viac náchylná na alergické reakcie a podráždenia spôsobené vonkajšími faktormi, ako sú zmeny teploty, chemikálie alebo kozmetika. Normálna pleť je vo všeobecnosti menej náchylná na vyrážky, no môže reagovať na faktory ako stres, hormonálne zmeny alebo znečistenie.

V ktorom veku sa vyrážky objavujú najčastejšie?

Vyrážky sa najčastejšie objavujú v puberte, medzi 12. a 18. rokom, keď dochádza k hormonálnym zmenám, ktoré zvyšujú produkciu mazu v pokožke. Toto je hlavný dôvod, prečo akné postihuje najmä dospievajúcich. Vyrážky sa však môžu objaviť aj neskôr, v dospelosti, najmä u žien počas hormonálnych výkyvov, ako sú menštruácia, tehotenstvo alebo užívanie antikoncepcie. Niekedy sa vyrážky môžu vyskytnúť aj u starších ľudí, ale zvyčajne majú inú príčinu, ako sú stres, nesprávna starostlivosť o pleť alebo iné zdravotné problémy. Napríklad v praxi sa často stretávame s fenoménom, kedy kožné prejavy prezrádzajú nejaké skryté onkologické ochorenie.

Dá sa to rozlíšiť podľa veku – čo ich najčastejšie spôsobuje pri deťoch, čo v puberte, a čo v dospelosti?

U detí do 12 rokov sú vyrážky často spôsobené infekciami, ako je impetigo (bakteriálna infekcia) alebo vírusové ochorenia ako osýpky alebo ovčie kiahne. Môže ísť aj o alergické reakcie alebo podráždenie pokožky, napríklad ekzémy. V puberte, medzi 12. a 18. rokom, sú hlavnou príčinou vyrážok hormonálne zmeny, ktoré zvyšujú produkciu mazu v pokožke, čo vedie k upchatiu pórov a vzniku akné. V dospelosti, po 18. roku, môžu vyrážky spôsobovať rôzne faktory, ako hormonálne výkyvy, stres, nesprávna starostlivosť o pleť, znečistenie alebo zlé stravovacie návyky. Okrem toho aj rôzne autoimunitné, alebo onkologické ochorenia.

Aké faktory sa podieľajú, resp. prispievajú k tomu, že sa vyrážky tvoria? (ak môžete pár vetami popísať každý)

Hormonálne zmeny, ktoré zvyšujú produkciu mazu v pokožke, môžu viesť k upchatiu pórov a vzniku akné. Tieto zmeny sú bežné počas puberty, menštruácie, tehotenstva alebo užívania antikoncepcie. Stres zvyšuje hladinu kortizolu, hormónu, ktorý stimuluje mazové žľazy, čo spôsobuje mastnejšiu pleť a viac vyrážok. Strava bohatá na cukry, mliečne produkty alebo nezdravé tuky môže podporovať zápaly v tele, čo zvyšuje riziko vzniku vyrážok. Nesprávna starostlivosť o pleť, ako používanie nevyhovujúcich kozmetických produktov alebo časté dotýkanie sa tváre, môže upchávať póry a spôsobovať zápaly. Znečistenie vzduchu môže tiež podráždiť pokožku a viesť k vzniku vyrážok. Nakoniec, genetika hrá dôležitú úlohu, pretože ak mali rodičia problémy s pokožkou, je vyššia pravdepodobnosť, že aj ich deti budú mať podobné problémy. Tieto faktory môžu pôsobiť samostatne alebo spolu pri vzniku vyrážok.

Hovorí sa, že mnohí sa príliš často dotýkame tváre – a preto sa nám robia vyrážky – je to tak? Je v tomto smere tvár citlivejšia?  

Áno, je to pravda, že časté dotýkanie sa tváre môže prispieť k vzniku vyrážok. Na našich rukách sa nachádza množstvo baktérií a nečistôt, ktoré môžeme preniesť na pokožku tváre.

Ak má niekto problém s vyrážkami pravidelne a chce sa im vyvarovať, mal by nejakým spôsobom  skúšať na sebe vylúčenie jednotlivých rizikových faktorov, spúšťačov?

Ak má niekto pravidelné vyrážky, môže skúsiť vylúčiť rizikové faktory, aby zistil, čo ich spôsobuje. Môže začať zmenou stravy, napríklad obmedzením cukrov alebo mliečnych výrobkov. Dôležitá je aj správna hygiena pokožky a používanie nekomedogénnych produktov. Sledovanie stresu a zlepšenie spánku môže tiež pomôcť, pretože stres zvyšuje riziko vyrážok. Ak sú vyrážky hormonálne, konzultácia s lekárom môže byť užitočná, v prípade žien aj gynekologické alebo endokrinologické vyšetrenie. Zníženie vystavenia znečisteniu a ochrana pokožky sú ďalšie kroky, ktoré môžu zlepšiť stav pleti. Ak problémy pretrvávajú, odporúčam navštíviť dermatológa.

Ako rozpoznať, či je vyrážka nejakou jednorazovou reakciou tela na nejaký podnet, a kedy už ide o nejaké ochorenie – chronické autoimunitné?

Ak vyrážka zmizne po niekoľkých dňoch a nevráti sa, pravdepodobne ide o jednorazovú reakciu na podnet, ako je alergia alebo infekcia. Ak však pretrváva alebo sa pravidelne vracia, môže to naznačovať chronické ochorenie,  autoimunitné alebo zápalové. Chronické vyrážky majú často špecifický vzhľad, dobrým príkladom je šupinatenie pri psoriáze, a sprevádzajú ich ďalšie symptómy, ako únava, bolesť kĺbov alebo horúčka. V prípade pochybností je nevyhnutná konzultácia s dermatológom, poprípade aby sa doplnili ďalšie špecifické vyšetrenia.

Ktoré takéto ochorenia najčastejšie sprevádzajú vyrážky? Patrí ich liečba do rúk dermatológa? Je liečba dlhodobá, či až doživotná?

Chronické autoimunitné ochorenia, ktoré často sprevádzajú vyrážky, zahŕňajú lupus erythematosus, ktorý spôsobuje charakteristickú „motýľovitú“ vyrážku na tvári, psoriázu, ktorá vedie k šupinatým červeným škvrnám na pokožke, dermatomyozitídu, ktorá spôsobuje kožné vyrážky a svalovú slabosť, a vaskulitídu, ktorá môže viesť k vyrážkam a modrinám. Liečba týchto ochorení patrí do rúk dermatológa, ale často je potrebná aj spolupráca s reumatológom alebo imunológom, pretože tieto ochorenia postihujú viacero orgánov. Liečba je zvyčajne dlhodobá a v niektorých prípadoch, ako pri psoriáze alebo lupus, celoživotná, aby sa udržala kontrola nad príznakmi a zabránilo sa ich zhoršeniu. Tieto ochorenia sa liečia rôznymi liekmi, ako sú kortikosteroidy, imunosupresíva, alebo biologické lieky, v závislosti od závažnosti a rozsahu ochorenia.

V prípade, že nejde o autoimunitné alebo chronické ochorenie – ale proste o bežnú vyrážku – ako postupovať?

Ak ide o bežnú vyrážku, ktorá nie je spôsobená autoimunitným alebo chronickým ochorením, je dôležité si dôkladne čistiť pokožku tváre alebo postihnutých miest jemným čistiacim prostriedkom dvakrát denne, aby sa odstránili nečistoty a prebytočný maz. Treba sa vyhýbať dotýkaniu sa pokožky špinavými rukami. Odporúčam používať dermokozmetiku a produkty, ktoré sú nekomedogénne, teda neupchávajú póry. Odporúča sa do dennej rutiny pridať produkty proti akné, ktoré obsahujú zložky ako kyselina salicylová alebo benzoylperoxid. Dôležitý je aj zdravý životný štýl, vyvážená strava, dostatok vody a znižovanie stresu, pretože tieto faktory môžu ovplyvniť stav pleti. Ak si všimnete, že sa vyrážka objavuje po kontakte s určitými potravinami alebo produktmi, skúste tieto spúšťače eliminovať. Ak vyrážka nezmizne alebo sa zhorší, alebo ak je sprevádzaná ďalšími príznakmi, ako je bolesť alebo horúčka, je dobré vyhľadať dermatológa, ktorý po správnych krokoch diagnostiky môže navrhnúť vhodnú liečbu.

Ľudia si ich zväčša vytláčajú – pomáha to alebo naopak?

Aj keď človek to ťažko vydrží, vytláčanie vyrážok, najmä akné, je všeobecne neodporúčané, pretože to môže spôsobiť viac škody ako úžitku. Naruší sa kožná bariéra, môžu sa v mieste vyrážky zmnožiť baktérie, čo zvyšuje riziko infekcie a zápalu. Môže mať aj dlhodobé následky, ako jazvy alebo pigmentové zmeny, ktoré sa ťažko odstraňujú. Okrem toho vytláčanie môže ešte viac upchať póry a spôsobiť vznik ďalších vyrážok v okolí. V prípade akné je často najlepším riešením trpezlivosť a starostlivosť o pleť.

Aká by mala byť starostlivosť o pleť náchylnú na vyrážky?

Ako prvý krok odporúčam použitie jemného čistiaceho gélu bez alkoholu a parfémov, ktorý je nekomedogénny je vhodný pre daný typ kožného ochorenia. Vhodné sú napríklad čistiace produkty s kyselinou salicylovou, ktorá pomáha čistiť póry. Po čistení je dobré použiť toner alebo sérum s kyselinou salicylovou alebo niacinamidom, ktorý stiahne póry, vyrovná pH pokožky a zmierni zápal. Raz alebo dvakrát týždenne sa odporúča jemná exfoliácia pomocou produktov s AHA (alfa-hydroxykyseliny, napríklad kyselina mandľová, kyselina mliečna alebo kyselina glykolová) alebo BHA (beta-hydroxykyseliny, napríklad kyselina salicylová), ktoré pomáhajú odstraňovať odumreté kožné bunky a zabraňujú upchávaniu pórov. Na hydratáciu pleti odporúčam používať nekomedogénne hydratačné krémy s ľahkou textúrou. Tieto produkty by mali obsahovať zložky ako glycerín, kyselinu hyalurónovú alebo už spomínaný niacinamid. Pre liečbu akné sú účinné produkty s benzoylperoxidom, kyselinou salicylovou alebo retinoidmi (napríklad adapalén), ktoré výrazne znižujú zápal. Dôležitá je aj každodenná ochrana pokožky pred slnkom. Na trhu je veľmi široké spekrum produktov, náročné môže byť iba nájsť tie produkty, ktoré nám vyhovujú a pomáhajú najviac.

Čo sa týka „podkožných“ vyrážok – keď sa vytvoria ložiská, ktoré sa ani nedajú vytlačiť a nemiznú – ako pri nich postupovať?

Podkožné vyrážky, ktoré sa vytvárajú ako tvrdé ložiská, nedajú sa vytlačiť a pretrvávajú, sú často veľmi bolestivé a frustrujúce. Tieto vyrážky, známe aj ako podkožné alebo cystické akné, vznikajú, keď sa maz a odumreté kožné bunky uviaznu v póroch, čo vedie k zápalu hlboko pod pokožkou. Pri takýchto vyrážkach je dôležité nezasahovať rukami, pretože vytláčanie môže spôsobiť infekciu, zhoršiť zápal alebo spôsobiť jazvy. Na liečbu podkožných vyrážok môže byť tiež účinné použitie produktov s benzoylperoxidom alebo kyselinou salicylovou, ktoré pomáhajú čistiť póry a zmierniť zápal. Ďalším účinným riešením sú topické retinoidy, ako je adapalén, ktoré urýchľujú obmenu buniek a zabraňujú upchávaniu pórov. Ak však podkožné vyrážky pretrvávajú alebo sa zhoršujú, je vhodné vyhľadať dermatológa, ktorý môže odporučiť silnejšiu liečbu, ako sú antibiotiká alebo orálne retinoidy.

Môže byť kontraproduktívne, ak si do toho človek pichá napríklad ihlou?

Pichať ihlou do vyrážok ani náhodou! Môže spôsobiť infekciu, zvýšený zápal a ešte väčšie podráždenie. Okrem toho hrozí vznik jaziev alebo zmien v pigmentácii pleti, ktoré sa ťažko liečia. Taktiež môže dôjsť k šíreniu akné, preto je lepšie nezasahovať do pleti a radšej vyhľadať odborníka, ktorý navrhne správnu liečbu.

Na záver – v rámci zovšeobecnenia – je prirodzené, že sa nám vyrážky čas od času tvoria? Odznie to niekedy, v priebehu rokov? Kedy je už na mieste riešiť vyrážky s lekárom? 

Hovorí sa, že dokonalosť neexistuje a preto je úplne prirodzené, že sa nám občas vyrážky tvoria. Sú v živote obdobia, kedy sú hormóny v tele v zmene, čo je v podstate prirodzeným dejom. V tomto období je dôležité si uvedomiť, že pravdepodobne ide o vyrážky, ktoré časom zmiznú a za ten čas sa treba mať rád aj s drobnými nedokonalosťami, veď každý človek je nedokonalo dokonalý. Samozrejme, ak sa vyrážky objavujú pravidelne, alebo spôsobujú nepríjemné príznaky ktoré môžu znížiť kvalitu života alebo sťažiť uplatnenie sa v spoločnosti, odporúčam neváhať a zveriť sa do rúk dermatovenerológa.

 

MUDr. Viktória Tapolcsányiová