Otras mozgu patrí medzi najčastejšie poranenia hlavy. Môže k nemu dôjsť nielen pri autonehodách či väčších pracovných a športových úrazoch, ale aj pri bežnom zakopnutí. Najviac ohrození sú seniori a deti, keďže u nich sú pády častejšie.

 

Čo je to vlastne otras mozgu?

Mozog je mimoriadne citlivý orgán ukrytý v pevnej lebke, obalený ochrannými blanami a „pláva“ v mozgovomiechovom moku (likvore), ktorý tlmí nárazy. Ak dôjde k prudkému pohybu hlavy – napríklad pri náraze – mozog sa môže v lebke „zatriasť“. Tento otras môže narušiť funkciu nervových buniek, a tým spôsobiť dočasné výpadky vedomia, pamäti alebo rovnováhy. „Najčastejšími príčinami otrasu mozgu sú autonehody, pády, pracovné či športové úrazy. Veľké množstvo poranení vzniká v prípade, keď je človek pod vplyvom alkoholu alebo inej návykovej látky. Ohrozenými skupinami sú deti do veku 4 rokov a seniori, keďže u nich sú pády častejšie.“ Vysvetľuje  MUDr. Patrik Péli z Neurologickej kliniky FNsP Nové Zámky. Dodáva, že špecifickú skupinu predstavujú deti do 2 rokov, pri ktorých treba vždy mať na mysli aj možné fyzické týranie.

Ako rozoznať otras mozgu?

Medzi typické príznaky patria:

• krátkodobá strata vedomia, zmätenosť alebo dezorientácia,
• výpadky pamäti (na úraz alebo na chvíľu pred ním),
• bolesť hlavy, závraty, nevoľnosť, vracanie,
• poruchy rovnováhy, ospalosť, problémy s koncentráciou,
• v zriedkavých prípadoch epileptický záchvat alebo zmeny správania.

„Zriedkavo vznikajú rôzne „psychotické stavy“, keď sa zdá byť pacient zdravým, pritom však môže náhle vykonať násilný čin, na ktorý sa potom nepamätá (v takom prípade musí byť súdne oslobodený).“ MUDr. Patrik Péli dodáva, že obzvlášť pozorný treba zostať pri deťoch. „U detí je dôležité sledovať, či je prítomná porucha vedomia alebo amnézia dlhšia než 5 minút, tri a viac epizód zvracania a či išlo o zvlášť nebezpečný úraz – napr. pád z výšky viac než 3 m, zrazenie motorovým vozidlom, vymrštenie z vozidla.  Vtedy treba zrealizovať CT mozgu.“

Príznaky sa objavujú bezprostredne po úraze, trvajú niekoľko minút, no niektoré môžu pretrvávať ešte dni až týždne. Ide najmä o bolesť hlavy,  poruchu koncentrácie, poruchy pamäti, únavu, poruchy spánku, úzkosť či poruchy nálady.

 Kedy spozornieť?

Vyhľadajte lekára, ak:

• došlo k strate vedomia (aj na pár sekúnd),
• pacient vracia opakovane alebo sa javí veľmi ospalý,
• má výpadky pamäti, silnú bolesť hlavy, zmätenosť,
• utrpel úraz hlavy dieťa, senior alebo človek pod vplyvom alkoholu,
• nastanú príznaky ako krv z uší alebo nosa, modriny okolo očí či za uchom (môžu naznačovať vážnejšie poranenie lebky).

Pri každom úraze hlavy treba byť na pozore hneď od začiatku. „Samozrejme, veľmi dôležité je zohľadniť aj okolnosti vedúce k úrazu, vek a zdravotný stav pacienta, závažnosť úrazu, pretrvávanie jednotlivých príznakov. V prípade ak pacient nie je hospitalizovaný po úraze hlavy, treba zabezpečiť, aby bol pacient pod dohľadom spoľahlivej osoby aspoň po dobu 24 hodín.“ Upozorňuje MUDr. Patrik Péli z Neurologickej kliniky FNsP Nové Zámky. Aj tu platí, že u detí do 2 rokov treba byť na pozore – na prvý pohľad nevinný pád môže skrývať vážnejšie následky. Ak dieťa po úraze spí nezvykle dlho, opakovane vracia alebo pôsobí inak ako zvyčajne, vždy sa odporúča konzultácia s lekárom.

Ako sa otras mozgu diagnostikuje?

Otras mozgu dokážu rozpoznať všetci lekári, dokonca aj zdravotné sestry. Na diagnostike a terapii sa zúčastňuje celá skupina odborníkov – chirurg, neurológ, traumatológ, rádiológ či biochemik. Základom je anamnéza (presné informácie o tom čo sa stalo), vyšetrenie u lekára a podľa potreby aj vyšetrenia ako CT mozgu. Nie vždy sú však zmeny na vyšetreniach viditeľné – najmä pri tzv. difúznom axonálnom poškodení (mikroskopické poškodenie nervových spojení), ktoré môže byť zachytené len pomocou magnetickej rezonancie.

Ako prebieha liečba?

Pri ľahkých formách postačí kľudový režim – fyzický aj psychický. Je potrebné  vyhnúť sa športu, sledovaniu obrazoviek či hlasným podnetom. V prípade bolesti hlavy sa odporúčajú analgetiká, nie však lieky, ktoré môžu ovplyvniť vedomie (opiáty) alebo zvyšovať riziko krvácania (napr. ibuprofén či aspirín). Pri vážnejších úrazoch alebo ak sa stav zhoršuje, je nutná hospitalizácia a sledovanie stavu v nemocnici.

Ako dlho trvá zotavenie?

Väčšina ľudí sa zotaví do niekoľkých dní až týždňov. Asi u 50% pacientov však môžu pretrvávať problémy s koncentráciou, únavou, náladou či pamäťou aj niekoľko mesiacov. „Zotavenie závisí veľakrát od symptómov, ktoré sa rozvinú v ďalšom období po úraze – môžu to byť závraty, poruchy čuchu, patologická únava, zrakové problémy, hypersenzitivita na svetlo a hluk, poruchy pozornosti, pamäti, spomalenie myslenia, zníženie výkonu či emocionálne príznaky ako emočná labilita, depresívne ladenie, úzkosť, nervozita, apatia.“  MUDr. Patrik Péli dodáva, že ťažkosti by mali ustúpiť do 3 až 12 mesiacov. Približne u 5% postihnutých po otrase mozgu pretrvávajú aj rok po úraze.  Ak sa príznaky zhoršujú alebo neustupujú, je potrebné ďalšie neurologické vyšetrenie.

Existuje ľahký a ťažký otras mozgu?

Na základe dĺžky trvania bezvedomia ako najčastejšieho príznaku otrasu mozgu ho niektorí autori odbornej literatúry delia na ľahký, stredne ťažký a ťažký otras mozgu. „O ľahkom otrase mozgu môžeme hovoriť, ak bezvedomie trvá niekoľko minút, pri stredne ťažkom približne hodinu a pri ťažkom niekoľko hodín až dní. Pri krátkom bezvedomí a amnézii, trvajúcich menej ako 1 hodinu je rekonvalescencia aj 6-12 týždňov, pri bezvedomí trvajúcom viac ako 10 minút a amnézii 4-6 hodín, trvá rekonvalescencia viac ako 3 mesiace. U ťažkých foriem možno očakávať trvalý neurologický a psychický deficit.“ MUDr Patrik Péli zdôrazňuje, že je dôležité, aby bol pacient dôkladne vyšetrený lekárom v čo najkratšom čase od úrazu hlavy aj keď sa následky nemusia zdať vážne.

A čo keď sa otras mozgu podcení?

Bez lekárskeho vyšetrenia sa môžu prehliadnuť vážne stavy –krvácanie do mozgu alebo pomliaždenie mozgového tkaniva. „Samotný otras mozgu nemáva trvalé následky. Určité percento pacientov však môže mať kombinovaný otras mozgu so život ohrozujúcimi stavmi, ako pomliaždenie mozgu, epidurálny alebo subdurálny hematóm, ktoré by sa bez lekárskeho vyšetrenia neodhalili. Kvôli tejto skutočnosti je dôležité vyhľadať lekársku pomoc pri úrazoch hlavy, podstúpiť vyšetrenie lekárom, s doplnením potrebných laboratórnych a zobrazovacích vyšetrení pre vylúčenie závažnejších stavov.“ Uzatvára MUDr. Patrik Péli z Neurologickej kliniky FNsP Nové Zámky s tým, že ak sa takýto vážny stav včas neodhalí, môže mať fatálne následky.

Opakované otrasy mozgov, napríklad pri boxeristoch, epileptikoch, alebo fyzicky týraných osobách, môžu viesť k poškodeniu mozgu a rozvoju tzv. chronickej traumatickej encefalopatie. Prejaví sa ako parkinsonov syndróm alebo demencia.

Aj „malý úder do hlavy“ môže mať veľké následky. Nepodceňujte ho. Ak máte pochybnosti, navštívte lekára

Autor: Lucia Hamran Kollárová, PR manažér nemocnice