MUDr. Juraj Ďurina vedúci lekár Gastroenterologického a hepatologického centra FNsP Nové Zámky v rozhovore pre magazín Moja Liečba priblížil rozdiel medzi alergiami a potravinovou intoleranciou, ktorá je čoraz častejšia. 

Ide o pojmy, ktoré neznamenajú to isté. „Potravinová intolerancia je neschopnosť organizmu správne stráviť alebo spracovať určitú potravinu v dôsledku neprítomnosti alebo nedostatočnej aktivity tráviacich enzýmov. Imunitný systém sa nezapája a reakcie sú zvyčajne oneskorené. Častými príznakmi, ktoré sa pri intoleranciách vyskytujú, sú nadúvanie, hnačka, neurčité bolesti brucha,“ popisuje MUDr. Juraj Ďurina z Gastroenterologického a hepatologického centra Fakultnej nemocnice Nové Zámky.

Intolerancia  spôsobuje oneskorené a zväčša menej závažné príznaky ako alergia. „Najčastejšími intoleranciami sú laktózová, histamínová a fruktózová. Príznaky sú všeobecné a nešpecifické, avšak po podrobnom rozbore jedálneho lístka je možné prísť na konkrétne potraviny, ktoré spôsobujú ťažkosti, ako napríklad plynatosť, hnačku, zápchu či kŕče. Prítomná môže byť aj bolesť hlavy,“popisuje MUDr. Ďurina. Pri alergiách reakcia organizmu spravidla nedá na seba dlho čakať. „Je to rýchla a často aj závažná reakcia organizmu na prijatý alergén s kožnými zmenami ako opuch, svrbenie, začervenanie. Nebezpečný priebeh môže nastať v prípade respiračných ťažkostí, opuchu pier, jazyka, hrdla a spomínaného anafylaktického šoku, čo je život ohrozujúci stav. K zložkám potravy, ktoré sú najčastejšou príčinou vzniku alergie, patria arašidy, orechy, mliečne bielkoviny, vajcia, ryby, morské plody, sója, pšenica,“ dodáva MUDr. Ďurina.

Kým niektoré príznaky intolerancií aj alergií sú skôr nepríjemné, iné môžu byť závažné a ohroziť život. V oboch prípadoch ide o stavy, ktoré zhoršujú kvalitu života. Preto je vhodné začať pátrať po príčine čím skôr. „Pacient by mal okamžite vyhľadať lekára, ak sa objavia príznaky alergie, ktoré sme spomínali. Pri podozrení na potravinovú intoleranciu je vhodné navštíviť odborníka, ak ťažkosti pretrvávajú dlhšie ako niekoľko týždňov, príznaky po konzumácii určitých potravín sa opakujú a súvisia aj so zníženým príjmom potravín,“ dodáva lekár. Neodporúča odkladať návštevu odborníka ani samodiagnostiku na báze informácií od známych či z internetu. „Pacient si veľmi ľahko nesprávne diagnostikuje potravinovú intoleranciu. Tráviace ťažkosti môžu mať mnoho rôznych príčin – od jednoduchých zlých stravovacích návykov cez stres, funkčnú poruchu tráviaceho traktu až po závažné ochorenie, ktorého príznaky môžu imitovať potravinovú intoleranciu, prípadne alergiu. Mnoho ľudí automaticky predpokladá, že ak majú po jedle tráviace ťažkosti, problém je v poslednej potravine, ktorú zjedli. Príznaky intolerancie sa však môžu objaviť až po niekoľkých hodinách alebo dokonca dňoch,“ vysvetľuje gastroenterológ.

Navyše, zdravotné problémy môžu byť aj výsledkom kombinácie viacerých faktorov. „Napríklad stres a zlá strava, teda ani nemusí

ísť o konkrétnu potravinu. Mnoho ľudí bez odborného vyšetrenia vylúči z jedálneho lístka lepok, laktózu alebo iné potraviny a pociťuje zlepšenie. Dôvodom však môže byť len nižší príjem menej spracovaných potravín. Nebezpečenstvo pri takomto type samodiagnostiky spočíva v riziku nedostatku potrebných živín, najmä ak dochádza k dlhodobému a neodbornému vylúčeniu niektorých potravín,“ varuje odborník.

Potravinové alergie a intolerancie v rámci zdravotných problémov čoraz viac vystupujú do popredia a pacientov pribúda. „Predpokladá sa, že ide o kombináciu viacerých faktorov, ktoré súvisia najmä so zmenou stravovacích návykov, prostredím, v ktorom žijeme, kvalitou prijímaných potravín a so zvyšovaním hygienických štandardov,“ vysvetľuje lekár.

V potravinách podľa neho pribúdajú konzervanty, prídavné látky, cukry aj priemyselne spracované tuky. „Trendom je aj zvýšené používanie pesticídov a herbicídov. Časté je aj užívanie antibiotík, ktoré narúšajú prirodzenú črevnú mikroflóru. Na vzniku intolerancií sa môže podieľať aj znečistenie ovzdušia či plastové častice v obaloch potravín,“ konštatuje lekár.

Vznik problémov môže súvisieť aj so stavom črevného mikrobiómu. „Ten hrá kľúčovú úlohu pri vzniku potravinových intolerancií. Zloženie baktérií v črevách ovplyvňuje nielen trávenie potravy, ale aj imunitný systém, zápaly v tele a schopnosť rozkladať rôzne zložky potravy. Ak je mikrobióm narušený, môže to viesť k intoleranciám alebo zhoršeniu ich prejavov. Dôležité je pripomenúť, že neuváženým a necieleným užívaním antibiotík dochádza k narušeniu mikrobiálnej flóry. Naopak, zdravá, vyvážená strava bohatá na tzv. prebiotiká a probiotiká napomáha prirodzenému rastu mikrobiálnej flóry,“ uvádza MUDr. Ďurina. Svoju úlohu spravidla zohráva aj stres. „Dlhodobé prežívanie tzv. negatívneho

stresu, zlé stravovacie návyky v kombinácii s nedostatkom pohybu, prípadne spánku, negatívne ovplyvňujú imunitný systém a trávenie. Dochádza k narušeniu črevnej mikroflóry, ktorá ovplyvňuje imunitný systém človeka a môže prispievať k vzniku rôznych intolerancií. Teda ak by sme chceli znížiť riziko vzniku a priebehu intolerancie, dôležité je upraviť nielen stravu, ale aj životný štýl a stresové faktory,“ dodáva odborník.

Základom riešenia problémov s trávením a reakciami na požitie potravín je konzultácia s odborníkom. Ten stanoví aj postup, ako s diagnózou bojovať. „Pri intoleranciách veľa závisí od individuálnej tolerancie – niektorí ľudia môžu zjesť malé množstvo bez problémov, napríklad pri laktózovej inTolerancii môžu tolerovať jogurty alebo tvrdé syry. Pri alergiách je nutné stopercentné vylúčenie alergénu, pretože aj malé množstvo môže spôsobiť reakciu,“ konštatuje lekár.

V niektorých prípadoch sa využíva orálna imunoterapia, teda postupné podávanie alergénu v malých dávkach na vybudovanie tolerancie. Nie je to však riešenie pre každého. „Potravinové intolerancie sa do určitej miery dajú zvládnuť úpravou stravy, znížením množstva danej potraviny v strave, prípadne doplnkami výživy, napríklad podávaním laktázových enzýmov pri laktózovej intolerancii,“ vysvetľuje MUDr. Ďurina. V niektorých prípadoch sa intolerancie môžu zlepšiť. „A to vtedy, ak sa tráviaci systém regeneruje napríklad vhodnou stravou a zmenou životného štýlu. Detské potravinové alergie, trebárs na mlieko alebo vajcia, môžu vymiznúť s vekom, ale alergie na orechy, ryby či morské plody zvyčajne pretrvávajú celý život. V diagnostike a manažmente potravinovej alergie je dôležitá spolupráca s gastroenterológom, imunoalergiológom, prípadne dermatovenerológom,“ konštatuje odborník.

 

Viac informácií nájdete v priloženom článku z aktuálneho vydania magazínu Moja Liečba.