Fakultná nemocnica s poliklinikou Nové Zámky

AKTUÁLNE DIANIE V NAŠEJ NEMOCNICI

Demencia, všetko čo o nej potrebujete vedieť

27 mája, 2022
demencia-1200x900.jpg

Demencia je získaná porucha pamäťových a ďalších kognitívnych funkcií (učenia, orientácie, abstraktného myslenie, vizuálne-priestorového vnímania,  úsudku, rozhodovania, jazyka), ktorá je natoľko závažná, že narušuje bežné životné činnosti postihnutého jedinca. Demencia je  progresívne ochorenie mozgu, charakteristické stratou nervových buniek a postupným zhoršovaním príznakov.

Čo sa pri Demencii deje v mozgu? Prečo k demencii dochádza? Je Demencia dedičná a aké sú jej prejavy? Na tieto a ďalšie otázky odpovedal MUDr. Ondrej Bilec z Neurologickej kliniky FNsP Nové Zámky.

Čo sa pri tomto ochorení deje v mozgu?

Charakteristické pre túto skupinu ochorení je, že dochádza k strate neurónov v určitých častiach mozgu a proliferácií gliových buniek.

Spravidla si demenciu spájame s vyšším vekom. Je to v praxi naozaj tak?

Demenciou najčastejšie trpia osoby vo veku nad 65 rokov z toho vyplýva že vo väčšine prípadoch je to vekom podmienené ochorenie (1 zo 14 v tejto vekovej skupine trpí demenciou) a až 30% ľudí nad 80 rokov trpí demenciou. Samozrejme aj tu existujú výnimky ako sú  familiárne formy demencie pre ktoré je typický skorý začiatok ochorenia teda pred 65 rokom života.

Aké formy demencie existujú?

Podľa etiológie demencie môžeme rozdeliť na primárne (neurodegeneratívne ochorenia) a sekundárne (pri metabolických chorobách, pri chronických ochoreniach CNS alebo systémových chorobách,  pri štrukturálnom poškodení CNS ako je trauma, mozgový infarkt, meningoencefalitída, mozgové krvácanie, nádor, hydrocefalus.

Najčastejšou formou demencie je Alzheimerova choroba, druhou najčastejšou je vaskulárna demencia, ďalej nasleduje demencia s Lewyho telieskami, skupina frontotemporálnych demencií, s alkoholom asociovaná demencia, medzi menej časté formy demencie patrí demencia pri Parkinsonovej chorobe, Huntingtonova choroba, Parkinson plus syndróm, Creutzfeldt-Jakobova choroba a iné/

Prečo k demencii dochádza?

Demencia patrí medzi ochorenia, ktoré sú spôsobené súhrou viacerých faktorov medzi ktoré patrí vek, genetická záťaž, kognitívne rezervy (úroveň vzdelania, typ zamestnania, sociálna situácia jedinca), pohlavie (ženy majú demenciu častejšie ako muži), rasa (biela rasa je odolnejšia), kardiovaskulárne faktory (↑ TK, ateroskleróza, ↑cholesterol, nedostatok fyzickej aktivity, nadváha, DM II typu), strata sluchu, traumatické poranenia mozgu (autonehody, športové aktivity, úrazy hlavy), depresia, chronické systémové ochorenia (SM, HIV, RA, reálne zlyhanie…), znečistenie okolitého vzduchu tzv. Air pollution, faktory životného štýlu

(fyzická inaktivita, fajčenie, nezdravé stravovanie, alkoholizmus)

Je demencia dedičná?

Väčšina demencií nie je dedičná viac ako 99 zo 100 prípadov Alzheimerovej demencie nie je dedičných, ale existujú dedičné formy pre ktoré je charakteristický skorý začiatok u Alzheimerovej demencie < 60 rokov. V súčasnej dobe je známych viac ako 20 génov ktoré zvyšujú riziko rozvoja demencie, rôznym spôsobom. Niektoré gény sú priamo zodpovedné za rozvoj demencie, iné zvyšujú šancu že u jedinca sa dané ochorenie rozvinie.  

Aké sú prejavy demencie?

Základným prejavom je strata pamäti, ktorá sa prejavuje neschopnosťou tvoriť nové spomienky, potrebou dlhšieho času na vybavenie informácie a  neschopnosťou vybaviť informáciu keď to jedinec potrebuje.

V skorých štádiách ochorenia si pacienti najčastejšie všimnú tieto príznaky: zabudnutie nedávnej konverzácie, ťažkosti s nájdením správnych slov pri konverzácií, zabúdanie mien osôb a problém s pomenovaním bežných predmetov, strácanie predmetov (kľúče, okuliare, peňaženka), strácanie sa v známom prostredí, na známych cestách,  neschopnosť realizovať veci každodennej potreby (uvariť čaj), zabúdanie termínov schôdzok, dátumov výročí, neznalosť dávkovacích schém vlastných liekov a nevedomosť užitia liekov, sťažené rozpoznávanie tvárí známych osôb

Okolie si môže všimnúť že pacient si nevie zapamätať nedávne udalosti ale udalosti z predošlého života si detailne pamätá, taktiež až do neskorej fázy je pacient schopný riadiť auto alebo hrať na hudobný nástroj.

Je to tak, že práve okolie si väčšinou na pacientovi všimne nejaké zmeny?

Asi áno, keďže demencia už v skorých štádiách je patrná v bežnej konverzácií, kedy si pacient nevie spomenúť na nedávne udalosti, nevie pomenovať osoby a predmety, dlho hľadá správne slovo na vyjadrenie potreby. Veľké množstvo pacientov tie príznaky zľahčuje slovným spojením, “to je vekom”

Ovplyvňuje demencia kvalitu života?

Keďže demencia postihuje kognitívne funkcie pacienta, spôsobuje poruchy správania významným spôsobom znižuje kvalitu života nie len postihnutého jedinca ale aj jeho okolia od ktorého je pacient v neskorých štádiách plne závislý.  

Aká je diagnostika – čo pacient podstúpi?

Praktický prístup prebieha v 3 krokoch, hneď na začiatku je nutné demenciu rozpoznať a odlíšiť stavy, ktoré demenciu môžu napodobňovať, v ďalšom kroku je potrebné určiť úroveň kognitívneho deficitu a rozsahu ďalších zložiek postihnutia, posledným krokom je stanoviť etiológie demencie a navrhnúť liečebný postup.

Dá sa demencia liečiť?

Demencia patrí medzi nevyliečiteľné ochorenie, aktuálne lieky dokážu u niektorých pacientov spomaliť  progresiu ochorenia, nemenej dôležité je znižovať frekvenciu a závažnosť symptómov spojených s demenciou ako napríklad depresia, poruchy správania, delírium, časté pády a iné.

Ak pacient liečbu nepodstupuje?

Dochádza k postupnej strate kvality života pacienta a jeho okolia, pacient sa stáva nesebestačný v kratšom časovom období a jeho okolie na to nie je pripravené, keďže liečba demencie je zložená jak s medikamentóznej tak s nemedikamentóznej a podpornej starostlivosti ako pacienta samotného tak jeho najbližšieho okolia.

Je to ochorenie, ktoré môže spôsobiť smrť?

Odpoveď na túto otázku nie je jednoznačná, závisí od typu demencie a pridružených ochorenia, ktoré mohli demenciu spôsobiť napríklad kardiovaskulárne ochorenia, diabetes mellitus a iné. Vo všeobecnosti môžeme povedať že, demencia skracuje život v anglickej literatúre sa označuje ako life-limiting condition.

S určitosťou môžeme povedať že demencia znižuje očakávanú dĺžku dožitia dvomi spôsobmi, niektoré druhy demencií ako napr. vaskulárna alebo Alzheimerova sú asociované s ochoreniami kardiovaskulárneho systému a diabetom. Postupnou progresiou demencie sa u pacientov rozvíja frailty syndróm, oslabuje sa imunitný systém, vznikajú problémy s prehĺtaním a rozvíja sa imobilita, všetky tieto faktory významne podporujú rozvoj infekcií a embolizačných príhod z inaktivity, ktoré v konečnom dôsledku skracujú život aj u pacienta, ktorý netrpí na kardiovaskulárne ochorenie alebo diabetes.

Ako sa ochorenie lieči a aká je prognóza pacientov?

Terapie demencie sa líši v závislosti od typu ochorenia. V prípade najčastejšej  Alzheimerovej demencie poznáme medikamentóznu liečbu a nemedikamentóznu liečbu.

Medikamentózna liečba alzheimerovej demencie sa v súčasnej dobe skladá z dvoch skupín liekov  inhibítorov acetylcholínesterázy (Donepezil, Rivastigmin, Galantamin) a  NMDA receptorového antagonistu (Memantin)

Nemedikamentózna liečba sa v súčasnosti skladá z tzv. Person-centred care jej cieľom je zaistiť možnosť vykonávať pacientove obľúbené činnosť do konca života, ďalšou modalitou je  tzv. Talking therapies ktorá je efektívna v začiatočných až stredných fázach ochorenia skladá sa z odborného poradenstvo(Counselling), psychoterapie, kognitívne-behaviorálnej terapie.

Aj v prípade liečby demencie existuje alternatívna liečba, do ktorej patrí aromaterapia, terapia jasným svetlom, užívanie psychadelík (cannabis), liečba kokosovým olejom, transkutánna elektrostimulácia

Prognóza pacientov je rôzna v závislosti na type demencie u  Alzheimerovej choroby okolo 8-10 rokov prognóza je výrazne horšia u pacientov po 80. roku života sú zaznamenané prípade dožitia 15-20 rokov v prípade druhej najčastejšej vaskulárnej demencie sa priemerná dĺžka pohybuje okolo 5 rokov je významne nižšia ako u Alzheimerovej choroby v dôsledku častého úmrtia na akútny mozgový infarkt alebo infarkt myokardu.  U demencie s Lewyho telieskami je priemerná doba prežitia okolo 6 rokov, je nižšia ako u Alzheimerovej choroby v dôsledku vyššieho rizika pádov a infekčných ochorení u pacientov, ktorý na ňu trpia.  Frontotemporálna demencia má priemerné prežívanie okolo 6-8 rokov, u pacientov u ktorých dôjde k rozvoju ochorenia motoneurónu ako je napríklad amyotrofická laterálna skleróza je prežívanie výrazne kratšie asi 2 roky.

Čítanie a premýšľanie o týchto informáciách môže byť znepokojujúce, ale je veľmi dôležité si uvedomiť, že so správnou podporou môžu ľudia s demenciou žiť kvalitný život vo všetkých štádiách.

 

> Neurologická klinika

logo_biele

Nová nemocnica na Slovenskej ulici č.11 bola slávnostne otvorená 29. 4.1982. mala 795 lôžok. Presťahovaním sa oddelení do novopostavenej nemocnice na opačnom konci mesta, sa v priestoroch pôvodnej nemocnice na Kapisztóryho ulici vytvorili podmienky pre rekonštrukciu miestností pre nové oddelenia a oddelenia dovtedy sídliace mimo areál nemocnice. Bolo tu zriadených niekoľko poliklinických ambulancií.

Nová nemocnica bola vybudovaná s celkovým rozpočtovým nákladom 326 miliónov korún.

Posledné príspevky

Fakultná nemocnica s poliklinikou Nové Zámky © 2021

Vážení pacienti, z dôvodu prebiehajúcej rekonštrukcie v nemocnici bude pracovisko magnetickej rezonancie Medicína Nové Zámky zatvorené v období od 16.6.2022 do 30.6.2022.