Slovensko sa vo výskyte rakoviny hrubého čreva a konečníka nachádza celosvetovo na popredných priečkach. Kolorektálny karcinóm je jedným z najčastejších onkologických ochorení- ročne pribudne približne 4000 prípadov. Napriek tomu, že moderná medicína ponúka možnosti včasného záchytu a úspešnej liečby, odhaduje sa, že až 32 Slovákov týždenne podľahne tomuto ochoreniu. Mnohým úmrtiam by sa dalo predísť ak by včas podstúpili vyšetrenie.  

 

Aké sú príznaky, prevencia, ako prebieha kolonoskopia a prečo by ju mal absolvovať každý päťdesiatnik? Odpovedá MUDr. Juraj Ďurina, vedúci lekár špecializovaného Gastroenterologického centra vo Fakultnej nemocnici s poliklinikou Nové Zámky.

 

Pribúdajú prípady mladých pacientov – tridsiatnikov, štyridsiatnikov- ktorým lekári diagnostikujú rakovinu hrubého čreva často v pokročilom štádiu. V akom veku k vám najčastejšie prichádzajú pacienti s problémami?

Naše pracovisko sa stretáva s vyšším počtom starších pacientov, t.j. 60-70 roční, ktorí sú už hospitalizovaní a často majú v čase kolonoskopie už príznaky z nádorového ochorenia. Ide o najčastejšiu vekovú skupinu, v ktorej sa diagnostikuje rakovina hrubého čreva. Preto má naďalej najväčší význam skríningové vyšetrenie u pacientov, ktorí majú 50 a viac rokov. V západných krajinách pozorovať postupný posun skríningu k mladším vekovým skupinám a to najmä od 45 rokov veku.

 

Čím si vysvetľujete tento posun? Zohráva rolu životný štýl, strava, stres, genetika?  

Presná príčina tohto nárastu u osôb mladších ako 50 rokov zatiaľ nie je úplne známa. Ide skôr o súbor viacerých faktorov. Vysoký príjem červeného a spracovaného mäsa, nízky príjem vlákniny, nadváha, fajčenie, príjem alkoholu, časté používanie antibiotík, ktoré menia mikrobiom. Za zvýšeným výskytom však môže byť aj zvýšená a zlepšená diagnostika tohto ochorenia.

 

Je Slovensko v negatívnom slova zmysle výnimočné, alebo ide o celosvetový trend? 

Je to celkovo trend v západných krajinách. Slovensko je “výnimočné” v tom, že mu patria najvyššie priečky vo výskyte aj úmrtnosti na kolorektálny karcinóm. Zvýšením účasti na skríningu a zlepšením informovanosti verejnosti o význame prevencie by sa nám mohlo podariť znížiť výskyt, a úmrtnosť na spomínané ochorenie.

 

Rakovina čreva sa môže vyvíjať aj bez vážnych príznakov, preto pacienti prichádzajú k lekárovi až vo chvíli, keď je nádor už v pokročilom štádiu.  Aké sú prvé signály, ktoré by pacient nemal ignorovať? A kedy sú príznaky už naozaj varovné a treba urýchlene prísť na vyšetrenie?

Medzi rizikové príznaky patria krvácanie z konečníka, chudnutie, zmeny vo vyprázdňovaní (striedanie zápchy s riedkou stolicou), chudokrvnosť, nechutenstvo. Treba však pripomenúť, že výskyt týchto príznakov neznamená hneď prítomnosť nádorového ochorenia. Zvlášť u mladších pacientov, je príčinou krvácania z konečníka hemoroidálne ochorenie. Je to však príznak, ktorý je dôvodom na endoskopické vyšetrenie hrubého čreva. O týchto príznakoch treba najskôr informovať obvodného lekára, ktorý ďalej realizuje základné laboratórne vyšetrenia, prípadne odošle pacienta na diagnostické zobrazozovacie vyšetrenia, alebo priamo na gastroenterologické vyšetrenie.

 

Neustále sa všade opakuje, že je dôležité prísť na vyšetrenie včas. Prečo? Ako veľmi závisí úspešnosť liečby od včasného záchytu? 

Čím skôr dôjde k diagnostike ochorenia, tým skôr možno zastaviť šírenie zhubného nádoru do iných časti organizmu a teda je väčšia šanca na uzdravenie. Preto zohráva práve prevencia kľúčovú úlohu v diagnostike. Včasnou detekciou predrakovinových lézii (polypov), je možné zamedziť vzniku rakoviny hrubého čreva. Kolonoskopickým vyšetrením, sme totiž schopný tieto polypy odstrániť ešte skôr ako sa zmenia na nádor. Už počas preventívneho vyšetrenia môžeme odstrániť aj včasný karcinóm a pacient je následne oslobodený od prípadnej budúcej chirurgie, alebo inej onkologickej liečby.

 

Faktom je, že ľudia sa gastro vyšetrení boja a k lekárovi nechodia – aj to má za následok vyšší počet prípadov rakoviny. Najväčší strašiak býva práve kolonoskopia. Znamená návšteva gastroenterológa vždy automaticky kolonoskopiu? 

Strach vychádza z nedostatočnej edukácie pacientov o danom vyšetrení a množstvom nesprávnych informácii, ku ktorým sa pacienti dostávajú napríklad na sociálnych sieťach. Dáta však dokazujú, že pacienti hodnotia zaťažujúcejšie samotnú prípravu ako kolonoskopické vyšetrenie. Návšteva u gastroenterológa neznamená automaticky kolonoskopiu. Preventívne kolonoskopické vyšetrenie sa odporúča u každého pacienta po 50-ke. V prípade, že bude prvé vyšetrenie negatívne, postačujú kontroly každých 10 rokov.

 

Čo by mali ľudia o kolonoskopii vedieť, aby sa jej nebáli?

Ľudia by hlavne mali byť informovaní, že to nie je bolestivé vyšetrenie. Môžu pociťovať mierny tlak prípadne nafukovanie. To sa však v súčasnosti veľmi dobre eliminuje novšou technikou vyšetrenia, pri ktorej sa k intubácii hrubého čreva, používa viac voda ako vzduch. V prípade potreby vždy vieme použiť sedáciu, ktorou sa dajú preklenúť možné nepríjemné úseky vyšetrenia.

Jedným z mýtov je, že ide o nebezpečné vyšetrenie. Pravdou však je, že najmä preventívna kolonoskopia má nižšie ako jedno percento možných komplikácii- je to veľká rarita.

 

Máte v ambulancii nejaké šetrné a upokojujúce metódy aby bolo vyšetrenie príjemnejšie?

Pacientom sme zvykli ponúkať ich obľúbenú hudbu. Väčšinou sa snažíme s nimi komunikovať a odviesť trochu pozornosť od samotného vyšetrenia. Mnohí pacienti sa zaujímajú hneď o nálezy. Spolu s asistujúcou sestrou vysvetľujeme čo práve prebieha a snažíme sa zodpovedať ich otázky. Taktiež musím zdôrazniť a vyvrátiť mýty o dobrej príprave. Stretávame sa s názorom, že pacienti aj týždeň pred vyšetrením takmer vôbec nič nejedenia, len aby boli dobre pripravení. V skutočnosti jediným obmedzením je bezzvyšková strava aspoň 5 dní pred vyšetrením a dokonca majú možnosť raňajkovať ešte deň pred vyšetrením, čo mnohí pacienti ani nevedia.

 

Ako dlho celé vyšetrenie trvá. Je potrebná aj hospitalizácia?   

Dĺžku vyšetrenia ovplyvňujú viaceré faktory. Kvalita prípravy čreva, odber vzoriek prípadne odstránenie polypov či anatomické pomery pacienta. Bežné  vyšetrenie trvá od 20 – 40 minút. Hospitalizácia nie je potrebná.

 

Čo odporúčate ako prevenciu rakoviny hrubého čreva? 

Ide najmä o zmenu stravovania v zmysle zvýšenia príjmu vlákniny, obmedzenia červeného a spracovaného mäso (údeniny, klobásy, párky), uprednostňovanie rastlinných tukov a zdroje bielkovín z rýb a strukovín. Netreba zabúdať aj na dostatočnú hydratáciu, pravidelnú fyzickú aktivitu, zanechanie fajčenia, obmedzenie príjmu alkoholu a na kontrolu samotnej váhy, pretože nadváha patrí tiež k významným rizikovým faktorom vzniku nádorového ochorenia čreva. Veľmi dôležitým usmernením je odporúčanie absolvovať preventívne kolonoskopické vyšetrenie, ktorého benefit, by mal potlačiť aj prípadné obavy z daného vyšetrenia.

 

Rakovina hrubého čreva je ochorenie, ktoré sa dá pri správnej prevencii a včasnej diagnostike úspešne zvládnuť. Dôležité je nebáť sa otvorene hovoriť o príznakoch, nezanedbávať preventívne prehliadky a v prípade potreby sa zveriť do rúk odborníkov. Každý z nás má v rukách možnosť predísť vážnej diagnóze – a tou prvou voľbou je informované rozhodnutie a aktívny prístup k svojmu zdraviu.

 

 

 

Gastroenterologické a hepatologické centrum vzniklo v roku 2023 na 4. poschodí Fakultnej nemocnice s poliklinikou Nové Zámky. Poskytuje sa tu špecializovaná biologická liečba pre dospelých aj detských pacientov s ulceróznou kolitídou, Crohnovou chorobou a ďalšími zápalovými ochoreniami čriev. Centrum zároveň realizuje aj jednodňové chirurgické zákroky a invazívne vyšetrenia vrátane odstraňovania predrakovinových lézií.

 

 

Autor: Lucia Hamran Kollárová, PR manažér nemocnice