Epilepsia
Epilepsia je chronické ochorenie charakterizované opakovanými epileptickými záchvatmi. Epileptický záchvat je náhla a prechodná porucha mozgovej kortikálnej aktivity, nekontrolovateľný elektrický výboj v šedej hmote mozgu, ktorá trvá niekoľko sekúnd, minút, výnimočne aj hodín.
Spúšťačom epilepsie môžu byť faktory, ktoré človek vie ovplyvniť a také ktoré nevie ovplyvniť. Medzi neovplyvniteľné patrí rodinná záťaž, genetické faktory. V detstve prevládajú vrodené vývojové alebo genetické poruchy mozgu, pozápalové zmeny alebo nádorové ochorenia mozgu. Vo vyššom veku bývajú príčinou epilepsie cievne mozgové príhody, úrazy mozgu, ale aj konzumácia alkoholu a iných toxických látok. K ovplyvniteľným faktorom možno zaradiť aj úrazy hlavy pri športe, alkohol, zvýšená psychická záťaž, blikavé svetlo televízie, mobilu či tabletu. Takisto nedostatok spánku, spánková deprivácia zvyšuje riziko vzniku epileptického záchvatu.
Viac nám v rozhovore prezradila MUDr. Adriana Poláková z Neurologickej kliniky FNsP Nové Zámky.
Ako má okolie reagovať, ak niekto dostane epileptický záchvat?
Aj napriek dramatickému obrazu záchvatu platí, že pri podaní prvej pomoci treba zachovať chladnú hlavu, nepanikáriť.
Keďže epileptický záchvat prekoná počas života cca každý 20ty človek, je veľmi dôležité poskytnúť správnu prvú pomoc. Cieľom prvej pomoci je, aby sa človek počas epileptického záchvatu nezranil. Pod hlavu pacienta je potrebné položiť vždy niečo mäkké, napr. sveter., vankúš, deku. Ak v dosahu nie je nič mäkké, pod hlavu podložíme svoje ruky. Nevyhnutné je tiež snažiť sa, aby v dosahu pacienta neboli tvrdé predmety, o ktoré sa môže udrieť ako je radiátor alebo nábytok. Následne okamžite voláme na tiesňovú linku 155. V žiadnom prípade mu nedávame do úst žiadne predmety ani vlastné prsty.
Záchvat spravidla odznieva po niekoľkých minútach. Nutné je postihnutého otočiť do bočnej stabilizovanej polohy. Po prebratí je postihnutý dezorientovaný a na záchvat si nepamätá. Zostaneme pri ňom až do príchodu záchranárov.
Ako často sa u pacientov vyskytujú záchvaty až také silné, že človek stratí vedomie a zastaví sa mu dych?
U každého pacienta sú záchvaty individuálne , rôzneho charakteru, intenzity, dĺžky trvania aj intervalov medzi záchvatmi. Vo všeobecnosti môžeme záchvaty rozdeliť na fokálne / ložiskové /, generalizované a s neznámym začiatkom vzniku.
Fokálne delíme na záchvaty bez poruchy vedomia a záchvaty s poruchou vedomia.
Záchvaty, pri ktorých človek stratí vedomie a zastaví sa mu dych, sa označujú ako generalizované záchvaty s tonicko klonickými prejavmi – v minulosti označované ako „grand – mal“ záchvaty.
Samotný záchvat sa začína náhlou stratou vedomia s pádom. Postihnutý „stuhne“ v tonickom kŕči priečne pruhovaného svalstva. Krč expiračných / výdychových / dýchacích svalov je sprevádzaný krátkym zvukom, tzv. epileptickým výkrikom. Oči sú otvorené, buľvy stočené nahor, zreničky rozšírené, nereagujú na osvit. Horné aj dolné končatiny sú vystreté, ústa sú pevne zovreté pre kŕč žuvacích svalov. Po 10-20 sekundách možno pozorovať vo svaloch chvenie, ktoré postupne prechádza do tzv. klonickej fázy, ktorá trvá asi 30sekund . Ide o prudké zášklby celého tela. Zášklby sú sprevádzané krátkymi zvukmi spôsobenými prudkým krátkym vytláčaním vzduchu z pľúc pri kŕčoch. Frekvencia zášklbov sa postupne znižuje, až úplne vymizne, pacient sa následne môže pomočiť. Po niekoľkých sekundách začne postihnutý chrčivo dýchať, postupne sa preberať, spočiatku býva dezorientovaný, zmätený. Celý záchvat trvá 1-2 minúty.
Resp. – ide v takom prípade o skutočné zastavenie dychu alebo je to skôr nejaké lapanie po dychu?
Záchvat je sprevádzaný samozrejme aj poruchami dychu . V úvode epileptického záchvatu ako som už spomínala je apnoe, čiže krátkotrvajúca zástava dychu. Pacient je v tvári najprv červený, postupne cyanotický. Následne pacient začne chrčivo dýchať, čo je spôsobené striedaním svalovej kontrakcie a relaxácie dýchacích svalov, čo u pacienta vyvolá obraz chrčivého dýchania, slinenia, akoby lapania po dychu. Pacient si častokrát pohryzie jazyk.
Koľko môže taký stav trvať, že človek nevie dýchať? Ktoré orgány sú tak ohrozené okrem mozgu?
Ako som už uvádzala, každý záchvat je individuálny, nedá sa špecifikovať alebo ísť podľa nejakého vzorca resp. šablóny. Porucha dychu trvá len krátko, spravidla trvá len niekoľko sekúnd. Celý epileptický záchvat trvá spravidla 1-2 minúty.
Najnáchylnejší na poškodenie je samozrejme mozog, ale pri nedostatku kyslíka trpia aj iné organy a tkanivá, najmä pokiaľ záchvat trvá dlho alebo prechádza do tzv. epileptického statusu. Rozlišujeme 2 fázy vývoja statusu
- kompenzačné štádium – kedy organizmus ešte vie zabezpečiť energetické nároky a kompenzovať metabolické zmeny. Nedochádza ešte k hypoxii CNS ani poškodeniu neurónov.
- v druhej fáze dochádza k dekompenzácii, kedy organizmus už nie je schopný zabezpečiť zvýšené energetické nároky mozgu. Dochádza k hypoxii mozgu s následným rozvojom edému / opuchu mozgu a k zvýšeniu vnútrolebečného tlaku. Celkovo začína pacient kardiopulmonálne zlyhávať, nasleduje renálne/ obličkové/ a hepatálne / pečeňové / až multiorgánové zlyhanie.
Aký vplyv na epilepsiu, resp. na jej vznik má modré svetlo, napríklad z mobilov, ktoré ľudia často používajú ešte predtým, než v posteli zatvoria oči?
Svetová zdravotnícka organizácia v súčasnej dobe odhaduje, že asi tak približne 65 miliónov ľudí na svete má epilepsiu. Malé percento z týchto takmer 65 miliónov ľudí – 3 až 5 percent – má fotosenzitívnu epilepsiu, čo znamená že u nich svetlo môže vyvolať záchvaty a ďalšie príznaky epilepsie.
Fotosenzitíva epilepsia sú najčastejšie záchvaty, ktoré sú vyvolané blikajúcim svetlom alebo kontrastnými svetelnými a tmavými vzormi. Fotosenzitívna epilepsia je teda typ epilepsie, pri ktorej sú všetky, alebo takmer všetky záchvaty vyvolané blikajúcim svetlom, ako sú stroboskopy, slnečné svetlo alebo televízia. Ako prirodzené, tak i umelé svetlo môže vyvolať tieto záchvaty. Medzi ďalšie potencionálne spúšťače, ktoré môžu vyvolať záchvaty patria stropné ventilátory, filmy v kine, počítačové hry a videohry, vianočné osvetlenie, televízia , tablet, mobily a pod.
Dá sa z tohto pohľadu nazvať epilepsia civilizačným ochorením?
Civilizačné choroby sa stali globálnym problémom a sú častou príčinou úmrtí. Medzi civilizačné ochorenia patrí napr. obezita, vysoký krvný tlak, artérioskleróza, cukrovka, rakovina, srdcový infarkt, atď. Tieto ochorenia sú spôsobené zlou životosprávou, nedostatkom pohybu a konzumáciou nezdravých potravín a nápojov.
V pravom slova zmysle epilepsia nie je pravým civilizačným ochorením. V histórii ľudstva snáď žiadne iné ochorenie nebolo opradené toľkými predsudkami a mýtmi ako epilepsia. Avšak dnešná doba nám dáva za to, že vzrastá počet ľudí s epilepsiou, v súvislosti najmä s nezdravým spôsobom života.
Resp. – existuje nejaká prevencia proti vzniku tejto choroby?
Nakoľko príčiny epilepsie sú rôzne, neexistuje žiadna jediná preventívna metóda, ale existujú metódy, ktoré možno dodržať, aby sa znížila pravdepodobnosť jej vzniku. Dôležité sú bezpečnostné opatrenia, ako znížiť riziko poranenia hlavy / používať prilby, bezpečnostné pásy, detské autosedačky/. Vyhýbať sa nadmernému pitiu alkoholických nápojov, jesť zdravú, vyváženú stravu.
Pre ľudí trpiacich epilepsiou môže byť vedenie denníka účinnou metódou prevencie, pretože môže určiť faktory, ktoré záchvat vyvolávajú a umožní im vyhnúť sa týmto faktorom v budúcnosti.
Môže sa u dieťaťa rozvinúť epilepsia aj ako následok nejakých problémov pri pôrode?
Pravdepodobnosť vzniku epileptických záchvatov môžu zvýšiť aj určité udalosti, napríklad nedostatok kyslíka v mozgu dieťaťa počas pôrodu, čiže hypoxické poškodenie mozgu postihujúce hlavne hypokampálnu a temporálne štruktúry. Menej časté je mozgové krvácanie, mechanické poškodenie pri prechode úzkymi pôrodnými cestami, použitie klieští, vakuumextraktora. Následkom hypoxického poškodenia mozgu sa teda u dieťaťa môže vyvinúť epilepsia.
Trpia ňou viac ženy či muži?
Epilepsia je s ľuďmi odjakživa. To platí bez ohľadu na to, akú majú farbu pokožky, či sú mladí alebo starí, muži alebo ženy, bez ohľadu na zemepisnú polohu a socioekonomické postavenie. Trpí ňou takmer 1 zo 100 ľudí. Vo všeobecnosti však platí, že incidencia je o niečo vyššia v mužskej populácii.
Môže človek s epilepsiu viesť normálny bežný život? Čoho sa musí vyvarovať?
Aj v dnešnej dobe sa ľudia s epilepsiou, bohužiaľ, stretávajú so stigmatizáciou. Záchvatov sa obávajú najmä zamestnávatelia, epileptici si ťažšie hľadajú prácu, deti sa niekedy horšie začleňujú do kolektívu, čo má samozrejme nepriaznivý vplyv na ich duševnú pohodu. Ako z povedaného vyplýva, chorí s epilepsiou máju niektoré prekážky k určitému druhu práce či športu a šoférovaniu. Nie je pre nich vhodné pracovať v noci, so strojmi, kde by mohli, pri možnom záchvate, ublížiť sebe alebo okoliu, nesmú pracovať vo veľkej výške. Niektorí epileptici nemôžu trvalo alebo dočasne šoférovať. Avšak pri vhodnom pracovnom zaradení sú rovnocennými členmi kolektívu.Za dodržiavania životosprávy a liečby môžu viesť plnohodnotný osobný aj rodinný život.
Aké faktory vplývajú na úspešnú liečbu? Od čoho taká liečba závisí?
Každý epileptik by mal dodržiavať niekoľko zásad životosprávy, vďaka ktorým môže prežiť plnohodnotný a neobmedzujúci život.
Základom je dostatočný spánok, približne rovnaký čas ukladania sa na spánok, ako aj vstávania, neponocovanie. Nie je vhodné ani poobedné pospávanie, nakoľko takýto krátky spánok je veľmi plytký a môže provokovať záchvat. Zakázané je pitie alkoholických nápojov, užívanie drog či pitie veľkého množstva energetických nápojov. Neodporúčajú sa športy, pri ktorých s možným záchvatom hrozí úraz, alebo kde dochádza k hlbokému dýchaniu, napríklad pri behu. Z preventívnych dôvodov je pacientovi zadržané vodičské oprávnenie, aby pri eventuálnom záchvate nedošlo k tragédii. Po roku liečby neurológ zváži, či je možné pacientovi vrátiť možnosť šoférovania. Musí však pri tom zodpovedne vyhodnotiť všetky relevantné okolnosti, teda frekvenciu epileptických záchvatov, v aký čas dňa či noci sa vyskytujú, aký majú charakter, aký je nález na elektroencephalografickom zázname, ako dôsledne dodržiava pacient liečbu a životosprávu. Ak lekár uváži, že stále hrozí za volantom epileptický záchvat, nie je povinný postihnutému vodičské oprávnenie vrátiť ani v prípade, že sa ho on sám dožaduje. Nutnosťou je pravidelné užívanie ordinovaných liekov proti epilepsii. Chorý nesmie svojvoľne ukončiť liečbu či znižovať dávky, pretože by mohlo dôjsť k život ohrozujúcemu nahromadeniu záchvatov.
Aká forma liečby je na Slovensku najčastejšia?
Najčastejšou formou liečby na Slovensku je farmakologická liečba liekmi, ktoré sa nazývajú antiepileptiká. Úlohou neurológa je nastavenie správnej a bezpečnej liečby s ohľadom na druh záchvatov. Cieľom liečby je dosiahnuť stav bez záchvatov, alebo aspoň radikálne zníženie ich častosti bez toho, aby liek negatívne ovplyvňoval psychickú a fyzickú výkonnosť v škole, zamestnaní a v spoločnosti.
Je častá aj chirurgická operácia? (Dočítal som sa, že aj to je forma liečby v krajných prípadoch). Ako taká operácia prebieha?
V prípade, keď sa po dvoch rokov farmakologickej liečby ani po výmene aspoň 2 liekov na epilepsiu nedosiahne vymiznutie záchvatov alebo ich podstatné zníženie, možno pacientovi navrhnúť epileptochirurgickú liečbu. Jej princípom je odstránenie malého okrsku mozgu, tzv. epileptického ohniska, ktoré je generátorom elektrického výboja. Predpokladom tejto liečby je detailná lokalizácia ohniska pomocou video-EEG.
Niekedy príprava k takému operačnému výkonu trvá rok aj viac. Ide však o veľmi úspešný spôsob liečby. Pri záchvatoch, ktoré sú spôsobené ohniskom v spánkovom laloku, možno dosiahnuť stav bez záchvatov až v 90tich percentách.
Druhým typom epileptochirugických operácií je tzv. kalozotómia alebo funkčná hemisferektómia s cieľom prerušiť hlavné mozgové spojenia podieľajúce sa na šírení epileptického výboja.
Existujú nejaké moderné, nové postupy, ako epilepsiu liečiť? Napríklad bez liekov?
Základnou metódou liečby ako už bolo uvedené, je medikamentózna liečba a dodržiavanie životosprávy. V poslednej dobe však rastie záujem o alternatívne spôsoby liečby. Možno sem zaradiť jogu a meditácie , čo sú techniky, ktoré človeka naučia predchádzať situáciám, kedy záchvat môže vzniknúť v dôsledku stresu – ten totiž môže provokovať epileptické záchvaty až u 30% pacientov. Ďalšou alternatívnou formou liečby je aromaterapia – pomáha relaxácii, znižuje stres. Naviac niektoré éterické oleje pôsobia priamo na nervovú sústavu. Bylinkám s epileptogénnym pôsobením / rozmarín, fenikel, šalvia/ by sa mal pacient s epilepsiou vyhýbať. Naopak blahodarne pôsobí harmanček a levanduľa.
Biofeedback je metóda , ktorá umožní zastaviť alebo zmierniť záchvat a zabrániť sekundárnej generalizácii v prípade, že záchvat začína pravidelnou aurou, ktorú pacient potlačí určitým naučeným mechanizmom / trenie ruky, tlak na určitý bod, určitý pohyb a podobne /
Ketogénna diéta pri epilepsii vychádza zo skúseností, že hladujúci pacienti s epilepsiou majú menej záchvatov. Diétou sa napodobňujú biochemické zmeny spojené s hladovaním. Nedostatok cukrov a bielkovín vedie k využívaniu tukov ako hlavného zdroja energie a vzniká ketóza, ktorá znižuje záchvatovú pohotovosť a redukuje záchvaty. Efekt diéty závisí od typu epilepsie a veku. Udáva sa, že až u 3/4 detí dochádza k výraznej redukcii záchvatov viacej ako 50 %, asi v 1/3 záchvaty vymiznú. Diéta je náročná na prípravu, má aj nežiaduce účinky (nefrolitiáza, hepatopatia, osteopénia) a nemala by sa užívať dlhšie ako 2 roky.
Aká je miera vyliečenia epilepsie?
Celý priebeh ochorenie je ovplyvnení spôsobom liečby, /životosprávou, medikamentoznou, operačnou liečbou/, celkovým stavom pacienta s výskytom ďalších jeho ochorení ako aj socioekonomickým prostredím.
Za priaznivé faktory možno považovať nepreukázané mozgové poškodenie, normálny neurologický nález, začiatok po druhom roku života, nízka frekvencia záchvatov, jeden typ záchvatu, dobrá odpoveď na terapiu, normálny alebo len ľahko nešpecificky abnormálny EEG záznam.
Prognóza každého chorého s epilepsiou je však individuálna. Po vyhodnotení všetkých faktov môže neurológ, najskôr po 2 rokoch bez záchvatu, zvážiť znižovanie dávky lieku a jeho postupné vynechanie. Ak aj pacient po vysadení liekov dodržiava životosprávu, nedá sa dopredu povedať, či sa u neho ešte niekedy epileptický záchvat zopakuje. Zvýšená pohotovosť mozgu k epileptickým záchvatom totiž stále pretrváva.
Keďže ide o ochorenie na bunkovej úrovni – je možná aj transplantácia buniek?
Terapeutické účinky pri liečbe epilepsie môžu mať aj neuróny z embryonálnych a fetálnych kmeňových buniek. Terapia kmeňovými bunkami má veľký potenciál, hlavne pri liečbe niektorých typov epilepsie spojených so zmenami v mozgovom centre, ktoré vznikajú zlyhaním alebo stratou istých typov neurónov v špecifických mozgových štruktúrach.
